Analysis of Mettā Sutta





The Analysis of Mettā Sutta

Analyst: Professor Friedrich Grohmann (高明道教授)

Translator: Sophie




Verses 01-02:

पदं (होति)।

padaṃ (hoti)|

There is a state.


सन्तं पदं (होति)।

santaṃ padaṃ (hoti)|

There is a silent or peaceful state (Nibbāna).



अभिसमेति।

abhisameti|

He realizes (knows).


अत्थकुसलो अभिसमेति।

atthakusalo abhisameti|

A person skilled in what is beneficial (meaningful) to him, he realizes (knows).


अत्थकुसलो सन्तं पदं अभिसमेति।

atthakusalo santaṃ padaṃ abhisameti|

A person skilled in what is beneficial (meaningful) to him, he realizes (knows) the peaceful state.


सन्तं पदं (होति) अत्थकुसलो सन्तं पदं अभिसमेति।

santaṃ padaṃ (hoti)| atthakusalo santaṃ padaṃ abhisameti|

There is really a silent or peaceful state. A person skilled in what is beneficial (meaningful) realizes (knows) the peaceful state.


सन्तं पदं (होति), अत्थकुसलो सन्तं पदं अभिसमेति।

santaṃ padaṃ (hoti), atthakusalo santaṃ padaṃ abhisameti|

There is really a peaceful state, a person skilled in what is beneficial (meaningful) realizes (knows) the peaceful state.


यं सन्तं पदं (होति), अत्थकुसलो तं सन्तं पदं अभिसमेति।

yaṃ santaṃ padaṃ (hoti), atthakusalo taṃ santaṃ padaṃ abhisameti|

There is any peaceful state, a person skilled in what is beneficial (meaningful) realizes (knows) that peaceful state.


अत्थकुसलो यं तं सन्तं पदं अभिसमेति।

atthakusalo yaṃ taṃ santaṃ padaṃ abhisameti|

There is any peaceful state, one skilled in what is beneficial (meaningful) realizes (knows) that peaceful state.



करणीयं (होति)।

karaṇīyaṃ (hoti)|

There is something that should be done.


अत्थकुसलेन करणीयं (होति)।

atthakusalena karaṇīyaṃ (hoti)|

There is something that should be done by the person who knows well what is beneficial to him.


अत्थकुसलो यं तं सन्तं पदं अभिसमेतिअत्थकुसलेन करणीयं (होति)।

atthakusalo yaṃ taṃ santaṃ padaṃ abhisameti| atthakusalena karaṇīyaṃ (hoti)|

The person who is skilled in what is beneficial (meaningful) to him, realizes (knows) that any silent state is there.
There is something that should be done by this person.


यं तं सन्तं पदं अभिसमेच्च अत्थकुसलेन करणीयं (होति)।

yaṃ taṃ santaṃ padaṃ abhisamecca atthakusalena karaṇīyaṃ (hoti)|

Having understood that there truly exists a peaceful state (Nibbāna), a person skilled in what is truly beneficial (meaningful) should do something.




अस्स​।

assa|

He should be.


सक्को अस्स​।

sakko assa|

He should be capable.


सक्को च उजू च अस्स​।

sakko ca ujū ca assa|

He should be capable and honest.


सक्को च उजू च सूजू च अस्स​।

sakko ca ujū ca sūjū ca assa|

He should be capable, honest, perfectly upright.


सक्को च उजू च सूजू च सुवचो च अस्स​।

sakko ca ujū ca sūjū ca suvaco ca assa|

He should be capable, honest, perfectly upright, receptive to advice.


सक्को च उजू च सूजू च सुवचो च मुदु च अस्स​।

sakko ca ujū ca sūjū ca suvaco ca mudu ca assa|

He should be capable, honest, perfectly upright, receptive to advice, gentle (soft).


सक्को च उजू च सूजू च सुवचो च मुदु च अनतिमानी च​ अस्स​।

sakko ca ujū ca sūjū ca suvaco ca mudu ca anatimānī ca assa|

He should be capable, honest, perfectly upright, receptive to advice, gentle, not arrogant.


सक्को च उजू च सूजू च सुवचो च मुदु च अनतिमानी च सन्तुस्सको च अस्स​।

sakko ca ujū ca sūjū ca suvaco ca mudu ca anatimānī ca santussako ca assa|

He should be capable, honest, perfectly upright, receptive to advice, gentle, not arrogant, content (satisfied).


सक्को च उजू च सूजू च सुवचो च मुदु च अनतिमानी च सन्तुस्सको च सुभरो च अस्स​।

sakko ca ujū ca sūjū ca suvaco ca mudu ca anatimānī ca santussako ca subharo ca assa|

He should be capable, honest, perfectly upright, receptive to advice, gentle, not arrogant, content (satisfied), easy to support.


सक्को च उजू च सूजू च सुवचो च मुदु च अनतिमानी च सन्तुस्सको च सुभरो च अप्पकिच्चो च अस्स​।

sakko ca ujū ca sūjū ca suvaco ca mudu ca anatimānī ca santussako ca subharo ca appakicco ca assa|

He should be capable, honest, perfectly upright, receptive to advice, gentle, not arrogant, content (satisfied), easy to support, with few duties.


सक्को च उजू च सूजू च सुवचो च मुदु च अनतिमानी च सन्तुस्सको च सुभरो च अप्पकिच्चो च सल्लहुकवुत्ति च अस्स​।

sakko ca ujū ca sūjū ca suvaco ca mudu ca anatimānī ca santussako ca subharo ca appakicco ca sallahukavutti ca assa|

He should be capable, honest, perfectly upright, receptive to advice, gentle, not arrogant, content (satisfied), easy to support, with few duties, live simply with few needs.


सक्को च उजू च सूजू च सुवचो च मुदु च अनतिमानी च सन्तुस्सको च सुभरो च अप्पकिच्चो च सल्लहुकवुत्ति च सन्तिन्द्रियो च अस्स​।

sakko ca ujū ca sūjū ca suvaco ca mudu ca anatimānī ca santussako ca subharo ca appakicco ca sallahukavutti ca santindriyo ca assa|

He should be capable, honest, perfectly upright, receptive to advice, gentle, not arrogant, content (satisfied), easy to support, with few duties, live simply with few needs, keeping his sense faculties calm and restrained.


सक्को च उजू च सूजू च सुवचो च मुदु च अनतिमानी च सन्तुस्सको च सुभरो च अप्पकिच्चो च सल्लहुकवुत्ति च सन्तिन्द्रियो च निपको च अस्स​।

sakko ca ujū ca sūjū ca suvaco ca mudu ca anatimānī ca santussako ca subharo ca appakicco ca sallahukavutti ca santindriyo ca nipako ca assa|

He should be capable, honest, perfectly upright, receptive to advice, gentle, not arrogant, content (satisfied), easy to support, with few duties, live simply with few needs, keeping his sense faculties calm and restrained, intelligent.


सक्को च उजू च सूजू च सुवचो च मुदु च अनतिमानी च सन्तुस्सको च सुभरो च अप्पकिच्चो च सल्लहुकवुत्ति च सन्तिन्द्रियो च निपको च अप्पगब्भो च अस्स​।

sakko ca ujū ca sūjū ca suvaco ca mudu ca anatimānī ca santussako ca subharo ca appakicco ca sallahukavutti ca santindriyo ca nipako ca appagabbho ca assa|

He should be capable, honest, perfectly upright, receptive to advice, gentle, not arrogant, content (satisfied), easy to support, with few duties, live simply with few needs, keeping his sense faculties calm and restrained, intelligent, not crude.


सक्को च उजू च सूजू च सुवचो च मुदु च अनतिमानी च सन्तुस्सको च सुभरो च अप्पकिच्चो च सल्लहुकवुत्ति च सन्तिन्द्रियो च निपको च अप्पगब्भो च अननुगिद्धो च अस्स​।

sakko ca ujū ca sūjū ca suvaco ca mudu ca anatimānī ca santussako ca subharo ca appakicco ca sallahukavutti ca santindriyo ca nipako ca appagabbho ca ananugiddho ca assa|

He should be capable, honest, perfectly upright, receptive to advice, gentle, not arrogant, content (satisfied), easy to support, with few duties, live simply with few needs, keeping his sense faculties calm and restrained, intelligent, not crude, and not greedy.


सक्को च उजू च सूजू च सुवचो च मुदु च अनतिमानी च सन्तुस्सको च सुभरो च अप्पकिच्चो च सल्लहुकवुत्ति च सन्तिन्द्रियो च निपको च अप्पगब्भो च कुलेसु अननुगिद्धो च अस्स​।

sakko ca ujū ca sūjū ca suvaco ca mudu ca anatimānī ca santussako ca subharo ca appakicco ca sallahukavutti ca santindriyo ca nipako ca appagabbho ca kulesu ananugiddho ca assa|

He should be capable, honest, perfectly upright, receptive to advice, gentle, not arrogant, content (satisfied), easy to support, with few duties, live simply with few needs, keeping his sense faculties calm and restrained, intelligent, not crude, and not greedy among families (when interacting with families).


यं तं सन्तं पदं अभिसमेच्च अत्थकुसलेन करणीयं (होति)।
सक्को च उजू च सूजू च सुवचो च मुदु च अनतिमानी च सन्तुस्सको च सुभरो च अप्पकिच्चो च सल्लहुकवुत्ति च सन्तिन्द्रियो च निपको च अप्पगब्भो च कुलेसु अननुगिद्धो च अस्स​।

yaṃ taṃ santaṃ padaṃ abhisamecca atthakusalena karaṇīyaṃ (hoti)|
sakko ca ujū ca sūjū ca suvaco ca mudu ca anatimānī ca santussako ca subharo ca appakicco ca sallahukavutti ca santindriyo ca nipako ca appagabbho ca kulesu ananugiddho ca assa|


करणीयमत्थकुसलेन यन्तं सन्तं पदं अभिसमेच्च​।

सक्को उजू च सूजू च सुवचो चस्स मुदु अनतिमानी॥

सन्तुस्सको च सुभरो च अप्पकिच्चो च सल्लहुकवुत्ति।

सन्तिन्द्रियो च निपको च अप्पगब्भो कुलेसु अननुगिद्धो॥

karaṇīyamatthakusalena yantaṃ santaṃ padaṃ abhisamecca|
sakko ujū ca sūjū ca suvaco cassa mudu anatimānī||
santussako ca subharo ca appakicco ca sallahukavutti|
santindriyo ca nipako ca appagabbho kulesu ananugiddho||

Having understood that there truly exists a peaceful state (Nibbāna), a person skilled in what is beneficial and meaningful should cultivate certain qualities.
He should be capable, honest, perfectly upright, receptive to advice, gentle, not arrogant, content, easy to support, with few duties, live simply with few needs, keeping his sense faculties calm and restrained, intelligent, not crude, and not greedy among families (when interacting with families). 


Verses 03:

समाचरेय्य​।

samācareyya|

He should do a thing.


समाचरेय्य​।

na samācareyya|

He should not do a thing.


किञ्चि समाचरेय्य​।

na kiñci samācareyya|

He should not do anything.


न किञ्चि खुद्दं समाचरेय्य​।

na kiñci khudda samācareyya|

He should not do any small thing. 



उपवदेय्युं।

upavadeyyu|

They should criticize.


विञ्ञू उपवदेय्युं।

viññū upavadeyyu|

Wise people should criticize.


विञ्ञू परे उपवदेय्युं।

viññū pare upavadeyyu|

Wise people and others would criticize .


विञ्ञू तेन परे उपवदेय्युं।

viññū tena pare upavadeyyu|

Wise people and others would criticize because of that (small thing).


न किञ्चि खुद्दं समाचरेय्य​ विञ्ञू तेन परे उपवदेय्युं।

na kiñci khudda samācareyya| viññū tena pare upavadeyyu|

He should not do any small thing. Wise people and others would criticize because of that (small thing).


न किञ्चि खुद्दं समाचरेय्य​, विञ्ञू तेन परे उपवदेय्युं।

na kiñci khudda samācareyya, viññū tena pare upavadeyyu|

He should not do any small thing, wise people and others would criticize because of that (small thing).


न किञ्चि खुद्दं समाचरे, विञ्ञू येन परे उपवदेय्युं।

na kiñci khudda samācare, viññū yena pare upavadeyyu|

He should not do even the slightest thing that wise people and others would criticize.



होन्तु।

hontu|

May they be.


सुखिनो होन्तु।

sukhino hontu|

May they be happy.


सुखिनो खेमिनो होन्तु।

sukhino khemino hontu|

May they be happy and safe.


सब्बे सत्ता सुखिनो खेमिनो होन्तु।

sabbe sattā sukhino khemino hontu|

May all beings be happy and safe.


सब्बे सत्ता सुखिनो एव खेमिनो होन्तु।

sabbe sattā sukhino eva khemino hontu|

May all beings truly (indeed) be happy and safe.


सब्बे सत्ता सुखिनो वा खेमिनो होन्तु।

sabbe sattā sukhino vā khemino hontu|

May all sentient beings truly (indeed) be happy and safe.


सब्बे सत्ता सुखिनो वा खेमिनो होन्तु। सुखितत्ता भवन्तु

sabbe sattā sukhino vā khemino hontu| sukhitattā bhavantu|

May all sentient beings truly (indeed) be happy and safe. May they be happy in their hearts.




न किञ्चि खुद्दं समाचरे, विञ्ञू येन परे उपवदेय्युं।
सब्बे सत्ता सुखिनो वा खेमिनो होन्तु। सुखितत्ता भवन्तु।

na kiñci khudda samācare, viññū yena pare upavadeyyu|
sabbe sattā sukhino vā khemino hontu| sukhitattā bhavantu|


न  खुद्दं समाचरे किञ्चि येन विञ्ञू परे उपवदेय्युं।
सुखिनो वा खेमिनो होन्तु सब्बे सत्ता भवन्तु सुखितत्ता॥

na ca khudda samācare kiñci yena viññū pare upavadeyyu
sukhino vā khemino hontu sabbe sattā bhavantu sukhitattā||

He should not do even the slightest thing that wise people and others would criticize.
May all sentient beings truly be happy and safe. May they be happy in their hearts.



Verses 04-05:

अत्थि।

atthi|

There is (He is).


पाणभूता अत्थि।

abhūtā atthi|

There are these beings (These beings are).


ये केचि पाणभूता अत्थि।

ye keciabhūtā atthi|

Whatever kinds of beings they are.


ये केचि पाणभूता त्थि, ते सब्बे सत्ता सुखितत्ता भवन्तु।

ye keci pāabhū atthi, te sabbe sattā sukhitattā bhavantu|

Whatever kinds of beings they are, may all those beings be happy in their hearts.


ये केचि पाणभूत्थि, ते अनवसेसा सब्बे सत्ता सुखितत्ता भवन्तु।

ye keci pāabhūtatthi, te anavasesā sabbe sattā sukhitattā bhavantu|

Whatever kind of beings they are, may all those beings - without exception - be happy in their hearts.



ये केचि पाणभूतत्थि, ये तसा वा थावरा वा दीघा वा महन्ता वा मज्झिमा वा रस्सका वा अणुकथूला वा दिट्ठा वा अद्दिट्ठा वा, ते अनवसेसा सब्बे सत्ता सुखितत्ता भवन्तु।

ye keci pāabhūtatthi, ye tasā vā thāvarā vā dīghā vā mahantā vā majjhimā vā rassakā vā aukathūlā vā diṭṭhā vā addiṭṭhā vā, te anavasesā sabbe sattā sukhitattā bhavantu|

Whatever kind of beings they may be – moving or still, long, large, medium, small, fine or coarse, seen or unseen – may all those beings, without exception, be happy in their hearts.



ये केचि पाणभूतत्थि, ये तसा वा थावरा वा दीघा वा महन्ता वा मज्झिमा वा रस्सका वा अणुकथूला वा दिट्ठा वा अद्दिट्ठा वा, ये दूरे वसन्ति वा अविदूरे वसन्ति वा, ते अनवसेसा सब्बे सत्ता सुखितत्ता भवन्तु।

ye keci pāabhūtatthi, ye tasā vā thāvarā vā dīghā vā mahantā vā majjhimā vā rassakā vā aukathūlā vā diṭṭhā vā addiṭṭhā vā, ye dūre vasanti vā avidūre vasanti vā, te anavasesā sabbe sattā sukhitattā bhavantu|

Whatever kind of beings they may be – moving or still, long, large, medium, small, fine or coarse, seen or unseen, dwelling far or near – may all those beings, without exception, be happy in their hearts.



ये केचि पाणभूतत्थि, ये तसा वा थावरा वा दीघा वा महन्ता वा मज्झिमा वा रस्सका वा अणुकथूला वा दिट्ठा वा अद्दिट्ठा वा, ये दूरे वसन्ति वा अविदूरे वसन्ति वा, ये भूता वा सम्भवेसी वा, ते अनवसेसा सब्बे सत्ता सुखितत्ता भवन्तु।

ye keci pāabhūtatthi, ye tasā vā thāvarā vā dīghā vā mahantā vā majjhimā vā rassakā aukathūlā vā diṭṭhā vā addiṭṭhā vā, ye dūre vasanti vā avidūre vasanti vā, ye bhūtā vā sambhavesī vā, te anavasesā sabbe sattā sukhitattā bhavantu|

Whatever kind of beings they may be – moving or still, long, large, medium, small, fine or coarse, seen or unseen, dwelling far or near, born or seeking rebirth – may all those beings, without exception, be happy in their hearts.



ये केचि पाणभूतत्थि तसा वा थावरा वा अनवसेसा।

दीघा वा ये महन्ता वा मज्झिमा रस्सकाणुकथूला

दिट्ठा वा येव (ये एव​) अद्दिट्ठा ये च दूरे वसन्ति अविदूरे।

भूता वा सम्भवेसी वा सब्बे सत्ता भवन्तु सुखितत्ता॥

ye keci pāabhūtatthi tasā vā thāvarā vā anavasesā|
dīghā vā ye mahantā vā majjhimā rassakā
ukathūlā||
di
ṭṭhā vā yeva (ye eva) addiṭṭhā ye ca dūre vasanti avidūre|
bhūtā vā sambhavesī vā sabbe sattā bhavantu sukhitattā||

Whatever kind of beings they may be – moving or still, long, large, medium, small, fine or coarse, seen or unseen, dwelling far or near, born or seeking rebirth – may all those beings, without exception, be happy in their hearts.




Verses 06:

निकुब्बेथ​।

nikubbetha|

He should insult, deceive.


निकुब्बेथ​।

na nikubbetha|

He should not insult, deceive.


परो न निकुब्बेथ​।

paro na nikubbetha|

One should not insult, deceive.


परो परं न निकुब्बेथ​।

paro para na nikubbetha|

One should not insult, deceive another.



अतिमञ्ञेथ​।

atimaññetha|

He should despise.


अतिमञ्ञेथ​।

na atimaññetha|

He should not despise.


नातिमञ्ञेथ​।

nātimaññetha|

He should not despise.


नं कञ्चि नातिमञ्ञेथ​।

na kañci nātimaññetha|

He should not despise anyone.


कत्थचि नं कञ्चि नातिमञ्ञेथ​।

katthaci na kañci nātimaññetha|

He should not despise anyone anywhere.



इच्छति।

icchati|

He wishes. (He really wants)


इच्छेय्य​।

iccheyya|

He should wish.


इच्छेय्य​।

na iccheyya|

He should not wish.


दुक्खं न इच्छेय्य​।

dukkha na iccheyya|

He should not wish suffering.


अञ्ञमञ्ञस्स दुक्खं न इच्छेय्य​।

aññamaññassa dukkha na iccheyya|

Neither should wish suffering upon the other.

(No one should wish suffering upon another, and none should desire it in return.)


ब्यारोसनाय पटिघसञ्ञाय अञ्ञमञ्ञस्स दुक्खं न इच्छेय्य​।

byārosanāya paighasaññāya aññamaññassa dukkha na iccheyya|

Neither should wish suffering upon the other because of hatred and hostility.


परो परं न निकुब्बेथ​। कत्थचि नं कञ्चि नातिमञ्ञेथ​।

ब्यारोसनाय पटिघसञ्ञाय अञ्ञमञ्ञस्स दुक्खं इच्छेय्य​।

paro para na nikubbetha| katthaci na kañci nātimaññetha|
byārosanāya paighasaññāya aññamaññassa dukkha na iccheyya|


न परो परं निकुब्बेथ नातिमञ्ञेथ कत्थचि नं कञ्चि।

ब्यारोसना पटिघसञ्ञा नाञ्ञमञ्ञस्स दुक्खमिच्छेय्य​॥

na paro para nikubbetha nātimaññetha katthaci na kañci|
byārosanā paighasaññā nāññamaññassa dukkhamiccheyya||

One should not bully, insult, deceive, or despise anyone anywhere.
Neither of them should wish suffering upon the other out of hatred and hostility.



Verses 07:

अनुरक्खेय्य​।

anurakkheyya|

A person should protect.


माता अनुरक्खेय्य​।

mātā anurakkheyya|

The mother should protect.


माता पुत्तं अनुरक्खेय्य​।

mātā putta anurakkheyya|

The mother should protect her child.


माता नियं पुत्तं अनुरक्खेय्य​।

mātā niya putta anurakkheyya|

The mother should protect her own child.


माता नियं पुत्तं एकपुत्तं अनुरक्खेय्य​।

mātā niya putta ekaputta anurakkheyya|

The mother should protect her only child.


माता आयुसा नियं पुत्तं एकपुत्तं अनुरक्खेय्य​।

mātā āyusā niya putta ekaputta anurakkheyya|

The mother should protect her only child with her life.



भावये।

bhāvaye|

A person should cultivate.


मानसं भावये।

mānasa bhāvaye|

A person should cultivate a mind.


अपरिमाणं मानसं भावये।

aparimāa mānasa bhāvaye|

A person should cultivate an immeasurable (boundless) mind.


सब्बभूतेसु अपरिमाणं मानसं भावये।

sabbabhūtesu aparimāa mānasa bhāvaye|

A person should cultivate an immeasurable mind toward all beings.


माता आयुसा नियं पुत्तं एकपुत्तं अनुरक्खेय्य​।

सब्बभूतेसु अपरिमाणं मानसं भावये।

mātā āyusā niya putta ekaputta anurakkheyya|
sabbabhūtesu aparimāa mānasa bhāvaye|


यथा माता आयुसा नियं पुत्तं एकपुत्तं अनुरक्खे,

एवम्पि सब्बभूतेसु अपरिमाणं मानसं भावये।

yathā mātā āyusā niya putta ekaputta anurakkhe,
evampi sabbabhūtesu aparimā
a mānasa bhāvaye|


माता यथा नियं पुत्तं आयुसा एकपुत्तमनुरक्खे

एवम्पि सब्बभूतेसु मानसं भावये अपरिमाणं॥

mātā yathā niya putta āyusā ekaputtamanurakkhe|
evampi sabbabhūtesu mānasa bhāvaye aparimāa||

Just as a mother protects her only child with her life.
So too should one cultivate the immeasurable mind toward all beings.



Verses 08:

अपरिमाणं मानसं भावये।

aparimāa mānasa bhāvaye|

One should cultivate a boundless mind.


अपरिमाणं मानसं मेत्तं भावये।

aparimāa mānasa metta bhāvaye|

One should cultivate a boundless mind of loving kindness.


सब्बलोकस्मिं अपरिमाणं मानसं मेत्तं भावये।

sabbalokasmi aparimāa mānasa metta bhāvaye|

One should cultivate a boundless mind of loving kindness toward the entire world.


सब्बलोकस्मिं उद्धं च अधो च तिरियं च अपरिमाणं मानसं मेत्तं भावये।

sabbalokasmi uddha ca adho ca tiriya ca aparimāa mānasa metta bhāvaye|

One should cultivate a boundless mind of loving kindness toward the entire world, above, below and in all directions.


सब्बलोकस्मिं उद्धं च अधो च तिरियं च अपरिमाणं मानसं मेत्तं असम्बाधं अवेरं असपत्तं भावये।

sabbalokasmiṃ uddhaṃ ca adho ca tiriyaṃ ca aparimāṇaṃ mānasaṃ mettaṃ asambādhaṃ averaṃ asapattaṃ bhāvaye|

One should practice the immeasurable mind of loving kindness - unobstructed, free from resentment and hatred - toward the entire world, above, below and in all directions.



सब्बलोकस्मिं उद्धं अधो च तिरियं च अपरिमाणं मानसं मेत्तं असम्बाधं अवेरं असपत्तं भावये।

sabbalokasmi uddha ca adho ca tiriya ca aparimāa mānasa metta asambādha avera asapatta bhāvaye|


मेत्तञ्च सब्बलोकस्मिं [1] मानसं भावये अपरिमाणं।

उद्धं अधो च तिरियञ्च असम्बाधं अवेरं असपत्तं॥

mettañca sabbalokasmi mānasa bhāvaye aparimāa|
uddha
adho ca tiriyañca asambādha avera asapatta||

One should practice the immeasurable mind of loving kindness - unobstructed, free from resentment and hatred - toward the entire world, above, below and in all directions.



[1] सब्बलोकस्मिं sabbalokasmiṃ = the entire world, implies all beings in the entire world.



Verses 09:

अधिट्ठेय्य​।

adhiṭṭheyya|

He should focus (resolve).


सतिं अधिट्ठेय्य​।

sati adhiṭṭheyya|

He should focus (resolve) on a clear mind.


एतं सतिं अधिट्ठेय्य​। 

eta sati adhiṭṭheyya| 

He should focus (resolve) on this clear mind.


तिट्ठं वा चरं वा निसिन्नो वा सयानो वा एतं सतिं अधिट्ठेय्य​।

tiṭṭha vā cara vā nisinno vā sayāno vā eta sati adhiṭṭheyya|

Whether standing, walking, sitting, lying down, one should focus (resolve) on this clear mind.


यावता अस्स​। 

yāvatā assa

As long as he is.


यावता विगतमिद्धो अस्स​। 

yāvatā vigatamiddho assa| 

As long as he is not drowsy (sluggish, lethargic, vague).


यावता विगतमिद्धो अस्स​, तिट्ठं वा चरं वा निसिन्नो वा सयानो वा एतं सतिं अधिट्ठेय्य​।

yāvatā vigatamiddho assa, tiṭṭha vā cara vā nisinno vā sayāno vā eta sati adhiṭṭheyya|

As long as one is not drowsy (sluggish, lethargic, vague)whether standing, walking, sitting, or lying down, one should focus (resolve) on this clear mind.



आहु।

āhu|

They said. (It is said)


विहारं आहु।

vihāra āhu|

They said residence.


एतं विहारं आहु।

eta vihāra āhu|

They said this residence.


एतं विहारं ब्रह्मं आहु।

eta vihāra brahma āhu|

It is said to be this peaceful / pure state (dwelling).


एतं विहारं इध ब्रह्मं आहु।

eta vihāra idha brahma āhu|

It is said to be this peaceful / pure state (dwelling) in this very life.


यावता विगतमिद्धो अस्स​, तिट्ठं वा चरं वा निसिन्नो वा सयानो वा एतं सतिं अधिट्ठेय्य​। एतं विहारं इध ब्रह्मं आहु

yāvatā vigatamiddho assa, tiṭṭha vā cara vā nisinno vā sayāno vā eta sati adhiṭṭheyya| eta vihāra idha brahma āhu|


तिट्ठं चरं निसिन्नो वा सयानो वा यावतस्स विगतमिद्धो।

एतं सतिं अधिट्ठेय्य ब्रह्ममेतं विहारं इधमाहु

tiṭṭha cara nisinno vā sayāno vā yāvatassa vigatamiddho|
eta
sati adhiṭṭheyya brahmameta vihāra idhamāhu||

So long as one does not fall into drowsiness (sluggishness, lethargy), whether standing, walking, sitting, or lying down, one should firmly resolve to maintain this clear mind.
This is said to be the most excellent, peaceful state attainable in this very life.



Verses 10:

एति।

eti|

He goes to (comes to).


पुनर एति।

punara eti|

He goes again.


जातु पुनर एति।

jātu punara eti|

He surely goes again.


जातु पुनर एति।

na jātu punara eti|

He never goes again.


हि जातु पुनर एति।

na hi jātu punara eti|

Indeed, he never goes again.


न हि जातु गब्भसेय्यं पुनर एति।

na hi jātu gabbhaseyya punara eti|

Indeed, he never goes to the mother’s womb (sasāra) again.


दिट्ठिं अनुपगम्म न हि जातु गब्भसेय्यं पुनर एति।

diṭṭhi anupagamma na hi jātu gabbhaseyya punara eti|

Having not fallen into a wrong view, indeed, one does not return to the mother’s womb (saṃsāra) again.


दिट्ठिं अनुपगम्म सीलवा दस्सनेन सम्पन्नो न हि जातु गब्भसेय्यं पुनर एति।

diṭṭhi anupagamma sīlavā dassanena sampanno na hi jātu gabbhaseyya punara eti|

Having not fallen into a wrong view, possessing right understanding and reasonable conduct, indeed, one does not return to the mother’s womb (saṃsāra) again.


दिट्ठिं अनुपगम्म सीलवा दस्सनेन सम्पन्नो

कामेसु गेधं विनेय्य न हि जातु गब्भसेय्यं पुनर एति

diṭṭhi anupagamma sīlavā dassanena sampanno
kāmesu gedha
vineyya na hi jātu gabbhaseyya punara eti|

Having not fallen into a wrong view, possessing right understanding and reasonable conduct, and having eliminated the mind filled with craving and attachment towards sensory pleasures.
Indeed, one does not return to the mother’s womb (saṃsāra) again.


दिट्ठिं च अनुपगम्म सीलवा दस्सनेन सम्पन्नो

कामेसु [2] गेधं विनेय्य न हि जातु गब्भसेय्यं पुनरेति

diṭṭhi ca anupagamma sīlavā dassanena sampanno
kāmesu gedha
vineyya na hi jātu gabbhaseyya punareti|

Having not fallen into a wrong view, possessing right understanding and reasonable conduct, and having eliminated the mind filled with craving and attachment towards sensory pleasures.
Indeed, one does not return to the mother’s womb (saṃsāra) again.



[2] In a broad sense:

कामेसु kāmesu = the sensory objects subjectively perceived as attractive or lovable.

In the context of Mettā sutta:

कामेसु kāmesu = the sensory pleasures.







Kinh Bồ Tát Tạng - giảng giải 1


Tam tạng Pháp sư Huyền Trang phụng chiếu dịch 《 Kinh Đại Bát-nhã Ba-la-mật-đa 》, quyển 324, Phần đầu, phẩm 《 Bồ Tát Trụ 》 thứ 48 :


Lúc ấy, trưởng lão Thiện Hiện bạch Phật rằng: “Bạch Thế Tôn! Nếu Bồ Tát Ma-ha-tát muốn chứng đắc Vô thượng Chánh đẳng Chánh giác, nên trụ ở đâu? Phải trụ như thế nào?” 


Phật bảo: “Thiện Hiện! Nếu Bồ Tát Ma-ha-tát muốn chứng đắc Vô thượng Chánh đẳng Chánh giác, đối với tất cả hữu tình nên duy trì (trụ) tâm bình đẳng, không nên duy trì (trụ) tâm bất bình đẳng; 

Đối với tất cả hữu tình nên khởi tâm bình đẳng, không nên khởi tâm thiên lệch; 

Đối với tất cả hữu tình nên dùng tâm bình đẳng mà nói, không nên dùng tâm bất bình đẳng mà nói. 

Đối với tất cả hữu tình nên khởi tâm đại từ, không nên khởi tâm sân hận;  

Đối với tất cả hữu tình nên dùng tâm đại từ mà nói, không nên dùng tâm sân hận mà nói. 

Đối với tất cả hữu tình nên khởi tâm đại bi, không nên khởi tâm làm hại; 

Đối với tất cả hữu tình nên dùng tâm đại bi mà nói, không nên dùng tâm làm hại mà nói. 

Đối với tất cả hữu tình nên khởi tâm đại hỷ, không nên khởi tâm ganh tỵ; 

Đối với tất cả hữu tình nên dùng tâm đại hỷ mà nói, không nên dùng tâm ganh tỵ mà nói. 

Đối với tất cả hữu tình nên khởi tâm đại xả, không nên khởi tâm thiên vị (không công bằng); 

Đối với tất cả hữu tình nên dùng tâm đại xả mà nói, không nên dùng tâm thiên vị mà nói.  

Đối với tất cả hữu tình nên khởi tâm cung kính, không nên khởi tâm kiêu mạn; 

Đối với tất cả hữu tình nên dùng tâm cung kính mà nói, không nên dùng tâm kiêu mạn mà nói. 

Đối với tất cả hữu tình nên khởi tâm ngay thẳng, chân thật, không nên khởi tâm nịnh hót, lừa dối;  

Đối với tất cả hữu tình nên dùng tâm ngay thẳng, chân thật mà nói, không nên dùng tâm nịnh hót, lừa dối mà nói. 

Đối với tất cả hữu tình nên khởi tâm mềm mại, nhu hòa, không nên khởi tâm cứng rắn, ngoan cố;  

Đối với tất cả hữu tình nên dùng tâm mềm mại, nhu hòa mà nói, không nên dùng tâm cứng rắn, ngoan cố mà nói. 

Đối với tất cả hữu tình nên khởi tâm lợi ích, không nên khởi tâm không lợi ích; 

Đối với tất cả hữu tình nên dùng tâm lợi ích mà nói, không nên dùng tâm không lợi ích mà nói. 

Đối với tất cả hữu tình nên khởi tâm an lạc, không nên khởi tâm không an lạc; 

Đối với tất cả hữu tình nên dùng tâm an lạc mà nói, không nên dùng tâm không an lạc mà nói.  

Đối với tất cả hữu tình nên khởi tâm vô ngại, không nên khởi tâm hữu ngại;  

Đối với tất cả hữu tình nên dùng tâm vô ngại mà nói, không nên dùng tâm hữu ngại mà nói. 

Tâm vô ngại = tâm rộng mở, không bị giới hạn bởi ngã chấp, pháp chấp, không bị ngăn trở bởi tham, sân, si. Bồ Tát thực hành tâm vô ngại để đối xử bình đẳng với tất cả hữu tình, không phân biệt thân sơ, bạn thù, và không bị ràng buộc bởi điều kiện. Đối lập với nó là tâm có chướng ngại, bị hạn chế, ngăn trở bởi phân biệt, hay phiền não. 

Đối với tất cả hữu tình nên khởi tâm như cha mẹ, như anh em, như chị em, như nam nữ, như thân tộc, cũng nên dùng tâm ấy mà nói với họ. 

Đối với tất cả hữu tình nên khởi tâm như bạn bè, cũng nên dùng tâm ấy mà nói với họ.  

Đối với tất cả hữu tình nên khởi tâm như thầy dạy, như bậc mô phạm, như đệ tử, như đồng học, cũng nên dùng tâm ấy mà nói với họ.  

Đối với tất cả hữu tình nên khởi tâm như bậc Dự lưu, Nhất lai, Bất hoàn, A-la-hán, cũng nên dùng tâm ấy mà nói với họ. 

Đối với tất cả hữu tình nên khởi tâm như bậc Độc giác, cũng nên dùng tâm ấy mà nói với họ.  

Đối với tất cả hữu tình nên khởi tâm như Bồ Tát Ma-ha-tát, cũng nên dùng tâm ấy mà nói với họ.  

Đối với tất cả hữu tình nên khởi tâm như Như Lai, Ứng Cúng, Chánh đẳng giác, cũng nên dùng tâm ấy mà nói với họ.  

Đối với tất cả hữu tình nên khởi tâm cung kính, tôn trọng, ca ngợi, cũng nên dùng tâm ấy mà nói với họ.  

Đối với tất cả hữu tình nên khởi tâm cứu giúp, thương xót, che chở, cũng nên dùng tâm ấy mà nói với họ. 

Đối với tất cả hữu tình nên khởi tâm về tính không tuyệt đối của tất cả các pháp, vô sở hữu, bất khả đắc, cũng nên dùng tâm ấy mà nói với họ. 

Đối với tất cả hữu tình nên khởi tâm về tính không, vô tướng, vô nguyện, cũng nên dùng tâm ấy mà nói với họ.  


Thiện Hiện! Nếu Bồ Tát Ma-ha-tát muốn chứng đắc Vô thượng Chánh đẳng Chánh giác, phải lấy vô sở đắc làm phương tiện, nên duy trì (trụ) những tâm như vậy.”




Khai phủ Nghi đồng Tam ti, Đặc tiến, Thí Hồng Lư Khanh, Tước Túc Quốc Công, thực ấp ba nghìn hộ, ban áo tím, truy tặng chức Tư Không, thụy hiệu Đại Giám, chính hiệu Đại Quảng Trí, chùa Đại Hưng Thiện, Tam tạng sa môn Bất Không phụng chiếu dịch《Kinh Đại Tập Đại Hư Không Tạng Bồ Tát Sở Vấn》, quyển 3: 


“Thiện nam tử! Thế nào là Bồ Tát đạt được thực hành pháp Đà-la-ni không quên mất? Thiện nam tử! Bồ Tát nên tu tập và duy trì phương pháp thực hành Đà-la-ni này. Thế nào là tu trì? Thiện nam tử! Có ba mươi hai loại thực hành pháp Đà-la-ni, đó là:  

vì cầu pháp; vì yêu thích pháp; vì yêu thích pháp uyển; 

vì thuận theo dòng chảy của pháp (sự vận hành liên tục của giáo pháp trong quá trình truyền bá); 

vì tùy thuận theo pháp (không làm trái ngược với chân lý và lời dạy của Đức Phật, hành động, tư duy, lời nói đều phù hợp với pháp); 

vì tôn trọng pháp thượng; vì phụng sự (phục vụ), cúng dường bậc đa văn; 

vì thường đối với Hòa thượng và A-xà-lê không có ngã mạn, cung kính cúng dường; 

vì cầu pháp không biết chán; 

vì đối với người dạy pháp luôn tùy thuận, không trái nghịch;  

vì đối với người thuyết pháp kính yêu như Phật, không tìm lỗi họ; 

vì đối với pháp đã nghe đều thọ trì (nghe học và ghi nhớ); không giải đãi; 

vì không bỏn sẻn đối với pháp (phải rộng rãi chia sẻ, truyền dạy cho người khác, không giữ riêng kiến thức, không giấu pháp để cầu lợi cho mình); 

vì hành pháp bố thí không mong cầu; 

vì đối với pháp đã nghe, suy xét đúng đắn, hợp lý, có hệ thống [1]

vì đối với pháp đã nghe, khéo quan sát; 

vì cầu đa văn không hạn lượng; 

vì thường tu phạm hạnh không gián đoạn;  

vì thường ưa xa lìa, tâm tịch tĩnh;  

vì thường siêng tu sáu pháp tùy niệm (sáu pháp tùy niệm = ghi nhớ và nghĩ về những phẩm chất của sáu đối tượng: Phật, Pháp, Tăng, Giới, Thí, Thiên); 

vì thường bỏ sáu pháp nhiễm ô (sáu pháp nhiễm ô: tham, sân, si, mạn, nghi, tà kiến);  

vì thường không bỏ sáu pháp hòa kính [2] (sáu pháp hòa hợp và kính trọng trong Tăng đoàn, nền tảng cho sự hòa thuận trong cộng đồng tu học.); 

vì đối với tất cả hữu tình khởi tâm vô ngại; 

vì thực hành, thuận theo, chấp nhận đối với các pháp do nhân duyên sinh (chấp nhận thực tướng, vô thường, vô ngã, nhẫn thuận với pháp duyên sinh, không chấp ngã, không chấp pháp); 

vì đối với ba môn giải thoát, nên suy xét đúng đắn, quan sát, không kinh sợ; 

vì không bỏ hạt giống của bậc giác ngộ (hạt giống là các nhân tố dẫn đến giác ngộ, các thiện căn, công đức, pháp tu làm nhân để chứng đắc Thánh quả), công đức Đầu-đà; 

vì hộ trì chánh pháp, tâm không hạ liệt; 

vì quan sát chúng sinh khởi đại bi; 

vì cầu chánh pháp không tiếc thân mạng; 

vì tu hạnh đại trí, lìa ngu si; 

vì giúp cho hữu tình hoàn thành viên mãn (giúp cho chúng sinh đạt được lợi ích, công đức, và giác ngộ), không mệt mỏi. 


Như vậy gọi là ‘tu pháp Đà-la-ni không quên mất’.” 




Ghi chú:

[1] 如理意 = yoniso-manasikāra = suy xét đúng đắn, hợp lý, có hệ thống.


Theo sách Buddhadhamma - The Laws of Nature and Their Benefits to Life, Chương 15, Bhikkhu P. A. Payutto giải thích như sau:


Trang 1417:

Suy xét đúng đắn (yoniso-manasikāra); những phương thức tư duy khéo léo; tư duy có hệ thống; khả năng suy xét và phân biệt sự vật theo đúng thực tại của chúng, chẳng hạn như nhận ra rằng một hiện tượng tồn tại đúng như vậy. Người thực hành tìm kiếm nguyên nhân và điều kiện, truy xét nguồn gốc sự vật, lần theo toàn bộ tiến trình sự kiện, và phân tích để thấy sự vật đúng như chúng là, phù hợp với quy luật nhân quả. Người ấy không bám víu hay bóp méo sự thật vì tham ái và chấp thủ cá nhân. Suy xét đúng đắn dẫn đến an lạc và khả năng giải quyết vấn đề. Đây là một yếu tố nội tâm, mang tính tinh thần, và có thể được gọi là “con đường trí tuệ”.


Trang 1314:

Yoniso-manasikāra: suy xét đúng đắn; suy tư phân tích; sự chú tâm có lý trí và có hệ thống. Đó là khả năng biết cách suy xét sự vật một cách khách quan, vận dụng tư duy hợp lý, truy xét nguồn gốc sự vật, lần theo toàn bộ tiến trình của hiện tượng, và phân tích một đối tượng hoặc vấn đề để thấy nó đúng với sự thật và theo mối quan hệ nhân duyên, mà không để tham ái hay chấp thủ cá nhân xen vào. Đây là một yếu tố nội tâm, mang tính tinh thần. Nó có thể được gọi là con đường trí tuệ (paññā).



https://buddhadhamma.github.io/



[2] sáu pháp hòa hợp gồm:

Thân hòa đồng trụ: sống chung hòa thuận, không tranh chấp. 

Khẩu hòa vô tránh: lời nói hòa nhã, không cãi vã. 

Ý hòa đồng duyệt: tâm ý vui vẻ, không ganh ghét. 

Giới hòa đồng tu: cùng giữ giới luật thanh tịnh. 

Kiến hòa đồng giải: cùng hiểu biết, chia sẻ quan điểm đúng pháp. 

Lợi hòa đồng quân: chia sẻ lợi ích công bằng, không thiên vị. 




Analysis of Mettā Sutta

The Analysis of Mettā Sutta Analyst: Professor  Friedrich Grohmann  ( 高明道 教授) Translator: Sophie Verses 01-02: पदं (होति)। padaṃ (hoti)| T...